INSECT ARK - Raw Blood Singing
Dana Schechter (SWANS) a Tim Wyskida (KHANATE) stvořili pod hlavičkou INSECT ARK další neortodoxní dílo ponořené v drone, sludge a noise rocku. Sugestivní dílo, ale je těžké se v té bažině neutopit.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Koncert sa mal začínať o 19:00, no ako je už zvykom (nie veľmi dobrým), o tomto čase na mieste nebola ešte ani pódiovka, nehovoriac o tom, že tam neboli ešte ani kapely. Pôvodne mali tomuto koncertu headlinovať ETERNAL TEAR z Poľska, no keďže bubeník tejto doom/deathmetalovej formácie ma vážne zdravotné problémy so srdcom a nachádza sa v nemocnici, tak ich nahradili Košičania CRUENT. Aby ale niekto nemohol povedať, že s Poliakmi to bol podvod, tak okrem bubeníka sa v klube vyskytovali všetci ostatní členovia ETERNAL TEAR.
Ale prejdem k samotnej produkcii. Niečo po dvadsiatej hodine vyšli na „pódium“ domáci WAYD. V bojových podmienkach klubu sa snažili nazvučiť ako tak čitateľný zvuk, čo sa im podarilo nad moje očakávania. Jediným podstatným mínusom boli, čo sa týka zvuku, skoro nepočuteľné spevy. No v rámci toho, aké „PA-čko“ tam bolo, bol zvuk priam až majstrovský. WAYD načreli hneď na úvod do svojho zatiaľ posledného CD „Decadance“, „Sperm, Milk And Fate“, „Dawning“... Perfektné, bol som vo vytržení. WAYD som nevidel skoro rok a môžem povedať, že zrejú ako víno, čím sú starší, tým sú lepší. Na bicie im zasa vypomáhal Mystik, pretože dvorný bubeník Braňo sa zasa kvôli obžive vyskytuje v Anglicku. Aj u tohto zástupcu som pobadal podstatné zmeny, čo sa týka kvality hrania. Nedá sa povedať, že by predtým hral zle, to vôbec nie. Len teraz pôsobil pri hraní menej kŕčovito a uvoľnenejšie. Zjavne sa s WAYD zohral. WAYD momentálne nahrávajú nový počin, ktorý by mal vyjsť začiatkom budúceho roka, som veľmi zvedavý, pretože to, čo predviedli na tejto akcii, bolo veľkým prísľubom. Svoj set ukončili coverom od DEATH a chceli odísť. No fans mali iný názor a nakoniec ich dokopali k prídavku. Keďže ale nebolo veľa času, tak zahrali len kratučkú úpravu songu, ktorý sa zvykne vyrevovať na narodeninových párty - „Happy Birthday To You“. Tento song zahrali v poriadnej grindovej úprave, dobre som sa pobavil. Mimochodom tento skvost venovali Mystikovi, ktorý oslavoval narodeniny a tak isto aj Ľubovi z CONTEMPT, ktorý robil to isté.
Ako druhá sa začala pripravovať na svoje vystúpenie gore tancovačka CRUENT. Už bolo skoro všetko prichystané, keď lídrovi tohto zoskupenia vypadlo z ruky pivo, rozbilo sa a rozlialo na elektroinštaláciu. Spôsobený skrat poškodil miestnu elektro inštaláciu natoľko, že to chvíľami v klube vyzeralo na koniec. Nasledujúcu hodinu sa problém riešil. Podarilo sa ho ako-tak vyriešiť o 22:30 a za skoro úplnej tmy sa pokračovalo. Keďže sa ale nemôže v klube hrať po dvadsiatejtretej hodine, tak si ten ostávajúci čas CRUENT a CONTEMPT podelili po štvrťhodinke. CRUENT začali preto zostra a siahli na svoje osvedčené „hity“. „Albert Fish“, „In Out“, len na publikom požadované „Kresťanstvo je píča“ nedošlo. Kapela hraje znova len s jednou gitarou, no angažovala ešte vokalistu (pán učiteľ, čo by taký riaditeľ vašej školy povedal, keby videl???), čím svoju produkciu poriadne oživili, a to nie len po vizuálnej stránke. Nový bubeník sa neuveriteľne rýchlo vypracoval a miestami sa mi zdalo, že prekonáva toho predchádzajúceho. Výborné vystúpenie tohto crazy goremetalového telesa sa skončilo po šiestich skladbách. Škoda, pretože to vyzeralo na ich životný výkon.
CONTEMPT bola kedysi jednou z mojich najobľúbenejších kapiel. To bolo ešte v časoch, keď produkovali muziku à la ATHEIST. Keď sa potom od tejto tvorby odklonili a začali hrať jednoduchý brutal death metal, tak, priznám sa, som ich vôbec nemusel. Ich produkcia mi pripadala príliš nudná a jednotvárna. No tentoraz ma prekvapili, znova do svojej hudby zapracovali technickejšie linky a sem-tam aj nejakú melódiu. Síce už to nie je to, čo to bývalo, ale aj napriek tomu som rád. Možno k tomuto „návratu“ prispel aj návrat strateného syna v osobe pôvodného basgitaristu. Škoda, že CONTEMPT hrali len dve vlastné skladby, no čas bol neúprosný, aj tak sa skončilo niečo po termíne. Akciu ukončili CONTEMPT coverom „Philosopher“ z dielne kultových DEATH.
Môj celkový dojem? Plusy: výborná akcia, vynikajúce kapely, perfektná atmosféra. Mínusy: slabší zvuk hlavne ledva počuteľný spev a malé, slabo vetrané priestory klubu.
Dana Schechter (SWANS) a Tim Wyskida (KHANATE) stvořili pod hlavičkou INSECT ARK další neortodoxní dílo ponořené v drone, sludge a noise rocku. Sugestivní dílo, ale je těžké se v té bažině neutopit.
Odporně chutná lahůdka ukuchtěná z nekompromisně kvalitních surovin. Je to "jen" svérázný old school death metal anebo moderní verze extrémních forem metalové muziky? Možná oboje,ale rozhodně unikátní záležitost pro hledače v okrajových hudebních sférách.
Velkolepé, mnohovrstevnaté a produkčně velkorysé dílo. Jiné ani po minulém albu být nemohlo. Pro někoho možná i trochu za hranou kýče, ale když Jón Aldará se velmi dobře poslouchá, ať působí kde chce. Není to na první poslech, ale i po něm už spokojenost.
Deska, která po skvělém singlu ("Break My Lying Tongue") nakonec nedokázala tuto laťku udržet po celou hrací dobu. Silnější skladby se míchají s těmi "vatoidními" a jako celek nahrávka uplyne a příliš emocí nevzbudí. Model VOLA se asi opravdu vyčerpává.
Zásadní kapela mého dospívání a také kapela, kterou jsem 20 let ignoroval přišla s deskou odkazující k tomu nejlepšímu z její historie. Zároveň ovšem ani neevokuje pocit opakování se. "Disintegration" je jen jeden, ale tohle rozjímání mě prostě baví.
16 minut šťavnatého technického thrashingu a dva covery od kapely, která má řemeslo v paži. Je v tom ta patřičná lehkost, drive i finesa, které člověk od téhle žánrové generace automaticky čeká. Jako drobný příkrm v čase thrashového hladu obstojně zasytí!
Trochu rozpačitý počin po čtyřech letech od minulého alba "The Fallen Crimson". Nedotažené, možná zbytečně stručné album stojí na pouhých náznacích síly, kterou skupina v minulosti disponovala. Ale hezké momenty s typickým rukopisem se najdou, to zase jo.